HolloWilloW of Gnaag

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Cesta napĺňania spoločenských očakávaní

Anekdota o reforme českého dôchodkového systému: "Byl jednou jeden člověk, který udělal školu, pak začal pracovat. Jesliže nezemřel, pak pracuje doteď." || Tento článok nie je o politike, je o človeku v zajatí spoločenských očakávaní. Je to aj o tebe.

Európska spoločnosť a vlastne asi aj celá tá, ktorej barbarsky hovoríme civilizovaná sa dostáva stále bližšie k pomyselnej hranici existenčnej zbytočnosti. Nie, že by to niekedy bolo ináč, avšak marazmus samoúčelných činností (právo, kosenie trávnikov, no aj ekonomika a umenie či kultúra) a dokonca platených pracovných pozícií posúva spoločenské vedomie paradoxne k strojovitosti ľudského života. Napriek tomu, že práve kultúrou a umením sa ľudstvo odjakživa snaží vyhraniť nielen voči zvieratám ale od čias Čapka či Asimova aj do strojov.

Masovosť nás ľudí spočíva v tom, že z vyššej perspektívy sa naše životy vzájomne až tak veľmi nelíšia. Napĺňame spoločenskú šablónu nazvanú honosne kariérny rast. Zhruba dvadsať rokov školy, potom asi štyridsať rokov práce. Koľko rokov komu ešte zostane, toľko bude žiť viac-menej tak, ako sa naučil dovtedy.

Uznávam nihilistickosť tohto pohľadu. Verím, že minimálne teraz každého čitateľa napadlo obrovské množstvo protiargumentov ako napríklad: Ale veď by sme sa mali tešiť z maličkostí, z lásky, z lások, mali by sme hľadať to, čo nás urobí v živote šťastnými, čo nás bude napĺňať. Nepopieram. Je to tak, ak samozrejme pristúpime na to, že tento svet existuje. Chcel som iba konštatovať svoje pozorovanie postupnosti ľudského života.

Kedysi som mal víziu pokojného života v intenciách stoickej filozofie. Hoci verím, že pre trvalé šťastie je to asi ten najlepší spôsob života, pre akúsi spokojnosť aj v okamihu smrti by mi asi čosi chýbalo. Stoizmus je filozofia nízkych nárokov. Toho by som sa každopádne držal. Okrídlená veta: "Nie je bohatý ten, kto veľa má, ale ten kto málo potrebuje," priniesla aj mne v živote veľa spokojnosti.

Pravdou však zostáva, že človek tu žije iba raz. Ak by sme totiž aj brali do úvahy reinkarnáciu ako možnosť žiť viacero životov, každý z tých životov žije človek opäť iba raz. Preto by každý mal žiť ten svoj život tak, aby sa nenechal zbytočne (toto slovo je dôležité) viesť niekam, kam nechce.

Ja som už takmer prešiel dvadsiatimi rokmi štúdia. Zistil som však, že dôvod, prečo to robím tkvie hlavne v usporiadaní spoločnosti a nie v mojom vnútornom presvedčení o tom, že je to najlepší možný spôsob, ako by som mal prežiť život. A to nie je dobré. Neide o to, že by som ľutoval svoj doterajší spôsob života. Proste som len dospel k poznaniu, že bol z veľkej miery naprogramovaný spoločenskými konvenciami a tradíciou. Tak ako vlastne životy mnohých z nás.

Vráťme sa ale späť k mojej poznámke, že slovo "zbytočne" je vo vete o vedení niekam veľmi dôležité. Isté spoločenské pravidla a konvencie sú totiž v zmysle humanizmu a spravodlivosti dôležité a nechcem týmto podporovať ich porušovanie.

"Sloboda človeka končí na susedovom dvore." Ak túto vetu vezmeme ako maximu pre naše uvažovanie, môžeme smelo vykročiť budovať našu osobnú slobodu. A treba ju vziať naozaj so všetkými dôsledkami. Nehovoríme len o očividných zločinoch proti "susedovi". Akékoľvek zneužitie, či už psychické, fyzické alebo ekonomické niekoho iného je taktiež šľapaním po jeho trávniku. A tým porušenie základného a vlastne jediného zákona slobody.

Je potrebné vybočenie z koľají spoločenských konvencií? Nie je. Rovnako je slobodou každého človeka sa zo zaužívaných princípov vymaniť ako v nich aj zostať. Ani jedna z ciest sa nedá označiť za tú správnu a ani jednu z nich dokonca nemôžeme brať ako tú lepšiu. Neviem vlastne ani to, či je dobré si uvedomovať, koľajovitosť života. Človek, ktorý si to neuvedomí je určite šťastnejší. Opäť podľa známeho hesla: "Čím viac viem, tým som nešťastnejší."

Čo teda so mnou, ktorý si to uvedomujem do dôsledkov a s vami, ktorí ste sa dočítali až sem, a teda si to už taktiež uvedomujete? Čo ste si prirodzene mohli aj doteraz, neprivlastňujem si autorstvo tohto životného pocitu. Máme vlastne na výber iba dve možnosti:

  1. Prijať konvencie a pokračovať v napĺňaní spoločenských očakávaní.
  2. Odmietnuť ich a zmieriť sa s nedosiahnutím takzvanej kariéry.

Nič viac vám neporadím, ja som sa už rozhodol. Nakoniec ešte pripájam báseň Roberta Frosta (1874-1963), ako dôkaz, že áno, vymyslel som teplú vodu. A zadarmo.

The road not taken

Two roads diverged in a yellow wood,
And sorry I could not travel both
And be one traveler, long I stood
And looked down one as far as I could
To where it bent in the undergrowth;

Then took the other, as just as fair,
And having perhaps the better claim,
Because it was grassy and wanted wear;
Though as for that the passing there
Had worn them really about the same,

And both that morning equally lay
In leaves no step had trodden black.
Oh, I kept the first for another day!
Yet knowing how way leads on to way,
I doubted if I should ever come back.

I shall be telling this with a sigh
Somewhere ages and ages hence:
Two roads diverged in a wood, and I—
I took the one less traveled by,
And that has made all the difference.


...Úvahovňa | stály odkaz

Komentáre

  1. Rovnaká šablóna aj vo vzťahoch
    Včera som si vyjasnil, že šablónou je aj konvenčný vzťahový život: kamaráti-kamaráti-kamaráti-vzťah-vzťah-vzťah-svadba-manželstvo (posledné dve časti sa tiež môžu opakovať). Na jednej strane to môže priniesť radosť, ale Mitovo pustovníčenie v sebe taktiež nesie svoje čaro. http://mito.blog.sk/detail-zensky-si-vas-najdou..html?a=5da551aaa66429a1b14e328987960783

    Hoci to stále nie je to, o čom momentálne uvažujem.
    publikované: 14.05.2011 10:44 | autor: Gnaag (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014